Národné parky SR

Tatranský národný park (TANAP)

TANAP je najstarší spomedzi súčasných deviatich národných parkov na Slovensku. Bol vyhlásený v roku 1948. Výmera národného parku je 74 111 ha, jeho ochranného pásma 36 574 ha. Člení sa na Východné (Vysoké, Belianske) a Západné Tatry. Na tvorbe ich reliéfu sa podieľali najmä ľadovce, ktoré vymodelovali ľadovcové doliny so širokými kotlami, v ktorých vznikli jazerá - plesá. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso, hlboké 54 m. Najvyššou a najznámejšou časťou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrchom - Gerlachovským štítom (2655 m n. m.). Najvyšším vodopádov je Kmeťov vodopád v doline Nefcerka (80 m). Z početných jaskýň je sprístupnená len Belianska jaskyňa (dĺžka 1752 m). Návštevníkom slúži takmer 600 km turistických značkovaných chodníkov. Takmer dve tretiny územia pokrývajú lesy. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Zastúpenie majú aj bučiny a javoriny. Tatranská flóra je rozmanitá. Rastie tu napr. alchemilka morskooká (Alchemilla oculimarina), voskovka holá tatranská (Cerinthe glabra tatrica), prvosienka dlhokvetá širokolistá (Primula halleri ssp. platyphylla) a iné. Z veľmi pestrej palety živočíchov sú najatraktívnejšie vysokohorské druhy, napr. kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je symbolom Tatier a svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris). Typickými sú aj hraboš snežný (Chionomys nivalis), z vtákov orol skalný (Aquila chrysaetos).

Adresa: Správa Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica 14066, 059 60 Vysoké Tatry

Kontakt sekretariát:
tel.: +421/52/478 03 50
e-mail: [email protected]

Národný park Nízke Tatry (NAPANT)

NAPANT je rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Jeho výmera je 72 842 ha a jeho ochranného pásma 110 162 ha. Bol vyhlásený v roku 1978. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ - západ v dĺžke takmer 100 km. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Sedlom Čertovica je rozdelená na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca. Po tisícročia vody vyhĺbili a sformovali podzemný svet, ktorý možno obdivovať v sprístupnených jaskyniach (Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Bystrianska a Važecká jaskyňa). Najdlhším jaskynným systémom je Demänovský s labyrintom chodieb dlhým 23 km. Najväčším stálym prirodzeným plesom je Vrbické pleso v Demänovskej doline.

Les pokrýva asi 70 % územia národného parku. Prechádza od zmiešaných lesov nižších polôh, až po vysokohorské smrečiny a pásmo kosodreviny, na ktoré nadväzujú alpínske hole. Rastie tu napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatranse), horcokvet Clusiov (Gentiana clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje hojné zastúpenie rôznych druhov živočíchov napr. medveď hnedý (Ursus arctos)- symbol národného parku, na vodné toky je viazaná vydra riečna (Lutra lutra). Bralnatú časť obýva kamzík vrchovský tatranského pôvodu (Rupicapra rupicapra tatrica) a v aplínskom pásme sa nachádza svišť vrchovský (Marmota marmota).

Kontakt

Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici
Partizánska cesta č. 69, 974 01 Banská Bystrica
E-mail: [email protected], tel.: +421 48 28 550 10
E-mail: [email protected], [email protected]
Tel.: +421 48 28 550 10 

Národný park Slovenský raj

Národný park Slovenský raj bol vyhlásený v roku 1988. Jeho rozloha je 19 763 ha, rozloha ochranného pásma 13 011 ha. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné plošiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je známa už od roku 1870.

K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu. Takmer celé územie pokrývajú lesy s prevládajúcimi bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Medzi významné druhy rastlín patrí astra alpínska (Aster alpinus), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), prvosienka holá (Primula auricula), zvonček karpatský (Campanula carpatica) a mnohé iné. Krajinu oživuje pestré spoločenstvo živočíchov s množstvom motýľov, spevavých a dravých vtákov - orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol myšiar (Falco tinnunculus), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra) a ďalšie. V hlbokých lesoch majú domov veľké šelmy ako medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx). Na skalách roklín sa vyskytuje kamzík vrchovský alpského pôvodu (Rupicapra rupicapra).

Adresa: Správa NP Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. č. 9, 052 01 Spišská N. Ves
tel: 053 442 20 10
email: [email protected]

Pieninský národný park (PIENAP)

Pieninský národný park je najmenší, ale bohatý na prírodné hodnoty a malebné scenérie. Bol vyhlásený v roku 1967. Jeho rozloha je 3 750 ha a jeho ochranného pásma 22 444 ha. Nachádza sa na Východnom Slovensku v bradlovom pásme Pienin. Rozsiahle ochranné pásmo patrí do pohoria Spišská Magura. Charakteristickou pre Pieniny je hlboká, kľukatá prielomová dolina Dunajca. Symbolom Pienin je poľský masív Trzy Korony (982 m n. m.). Najvyšším vrchom na slovenskej strane je Plašná (890 m n. m.), zmána je aj Holica (828 m n. m.) s povesťami opradenými až 80 m vysokými skalnými vežami Siedmich mníchov. V Haligovskom krase ja najznámejšou jaskyňou Aksamitka, pomenovaná po veliteľovi bratríkov, ktorý sa v nej údajne zdržiaval.

Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách. Nachádza sa tu aj smrekovec opadavý poľský (Larix decidua ssp. polonica) a miestami aj tis obyčajný (Taxus baccata). K najvýznamnejším rastlinným druhom patrí chryzantéma pieninská (Dendrathema zawadskii), palina pravá (Artemisia absinthium var. calcigena), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), nevädza Triumfettova pieninská (Centaurea triumfetti subsp. pieninica), borievka netatová (Juniperus sabina). Zvláštnosťou Pienin je tavoľník prostredný pravý (Spiraea media subsp. media). Z pestrej palety živočíchov treba spomenúť kobylku pieninskú (Isophya pienensis), z motýľov jasoňa červenookého (Parnassius apollo), z chrobákov fúzača alpského (Rosalia alpina), zo šeliem rysa ostrovida (Lynx lynx), občasného hosťa vlka dravého (Canis lupus) a už zriedkavého obyvateľa brehov vodných tokov vydru riečnu (Lutra lutra). Zo vzácnejších druhov vtáctva sa tu vyskytujú orol krikľavý (Aquila pomarina), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra). V Dunajci žije 20 druhov rýb, vrátane pstruha dúhového (Salmo gairdnerii), či kráľovnej vôd hlavátky veľkej (Hucho hucho). Vyhľadávanou pamiatkou je stredoveký Červený kláštor, založený v roku 1330, kde v 18. storočí mních Cyprián zostavil dodnes zachovaný herbár pieninských a zamagurských rastlín.

Adresa: Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi, SNP 57, 061 01 Spišská Stará Ves
Telefón: 052 418 10 71
Email: [email protected]

Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra bol vyhlásený v roku 1988. Jeho výmera je 22 630 ha, výmera ochranného pásma 23 262 ha. Vyznačuje sa prekrásnou krajinou s pestrým reliéfom, bohatstvom rastlín a živočíchov. Zahŕňa Krivánsku Fatru s najvyšším vrcholom Kriváňom (1709 m n. m.). Charakteristickou dominantou je však Veľký Rozsutec (1610 m n. m.), ktorý mnohí považujú za najkrajší vrch Slovenska. K pozoruhodnostiam národného parku patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom s kalcitovou výzdobou, 38 m vysoký Šútovský vodopád, kľukatý 7 km dlhý prielomový úsek Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom. Viac ako tri štvrtiny územia pokrýva les od bukového po kosodrevinový stupeň. Zaujímavý je výskyt teplomilných dubín pri Starhrade. V rozmanitosti a kráse rastlinstva vyniká horcokvet Clusiov (Gentiana clusii), prvosienka holá (Primula auricula), klinček včasný (Dianthus hungaricus), v bukových lesoch aj orchidea - črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) a mnohé iné. Živočíšstvo pozostáva z typických západokatpatských predstaviteľov. Zo vzácnych vtákov tu žije orol skalný (Aquila chrysaetos), výr skalný (Bubo bubo), bočian čierny (Ciconia nigra) a mnohé ďalšie. Lesy sú domovom veľkých šeliem - medveďa hnedého (Ursus arctos), rysa ostrovida (Lynx lynx), mačky divej (Felis silvestris) a vlka dravého (Canis lupus). Atraktívne sú aj kultúrne hodnoty územia, hrady (Strečno, Starhrad), ľudová architektúra (Štefanová, Podšíp), ako aj folklór spätý s jánošíkovskou tradíciou.

Adresa: Správa NP Malá Fatra so sídlom vo Varíne, Hrnčiarska ul. 197, 013 03 Varín
Telefón: 041/56 92 311
Pohotovostné číslo Zásahový tím pre medveďa hnedého – Fatra: 0910 658 615
Email: [email protected]

Národný park Poloniny

Národný park Poloniny leží v severovýchodnej časti Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Bol vyhlásený v roku 1997. Jeho výmera je 29 805 ha, výmera jeho ochranného pásma 10 973 ha. Mimoriadne zachovaná príroda a typický ráz krajiny boli dôvodom na zaradenie územia národného parku medzi biosférické rezervácie v zmysle programu UNESCO Človek a biosféra. Dominantnou prírodnou zložkou Polonín sú lesy, najmä bukové a jedľovobukové. K najväčším hodnotám územia patria prekrásne ukážky zachovaných karpatských pralesov s mohutnými, až 400 ročnými jedľami. Najznámejším je prales Stužica pod najvyšším vrchom Kremenec (1221 m n. m.). Pre územie národného parku sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov, ktorých hraničný hrebeň, dosahujúci 1000 - 1200 m n. m., je rozvodnicou Čierneho a Baltického mora. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Rastie tu starček sírovožltý (Senecio papposus), hadomor ružový (Scorzonera rosea), v lesoch iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus), čemerica purpurová (Helleborus purpurascens) a veľa iných rastlín. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová (Elaphe longissima), z vtákov tu hniezdi orol krikľavý (Aquila pomarina), haja červená (Milvus milvus), sova dlhochvostá (Strix uralensis). Stav početnej jelenej zveri regulujú šelmy, z ktorých vlk dravý (Canis lupus) je symbolom tejto oblasti. Občas na územie z Poľska preniká zubor hôrny (Bison bonasus) a los mokraďový (Alces alces). Súčasťou chráneného územia sú jedinečné kultúrne pamiatky - drevené kostolíky (cerkvi) v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom potoku a Jalovej.

Adresa:Správa NP Poloniny so sídlom v Stakčíne, Ul. mieru 193, 06761 Stakčín
Štatutárny orgán: Ing. Jozef Voľanský, riaditeľ Správy NP Poloniny
Telefón: 0577 62 44 24
Email: [email protected]

Národný park Muránska planina

Národný park Muránska planina bol vyhlásený v roku 1997. Jeho výmera je 20 318 ha, výmera jeho ochranného pásma 21 698 ha. Krasová náhorná planina na rozhraní stredného a východného Slovenska v Slovenskom rudohorí si vďaka odľahlosti územia zachovala pôvodný, prirodzený ráz. Vo vodami nahlodaných vápencoch a dolomitoch vznikli hlboké doliny s viacerými vodopádmi. Do širokej škály krasových foriem patrí 170 jaskýň, často aj s kvapľovou výzdobou alebo zaľadnením, 14 priepastí s najhlbšou 105 metrovou Michňovou, 70 krasových prameňov, množstvo závrtov i škrapové polia. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka, 2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou. Pre Muránsku planinu sú príznačné rozsiahle lesy s prevahou bučín a bukovo - jedľových lesov, zastúpené sú aj umelo vysadené smrečiny. Na najvyššom vrchole, ktorým je Fabova hoľa (1439 m n. m.), sa nachádza niekoľko nepôvodných límb (Pinus cembra). Mimoriadne bohaté je zastúpenie rastlinstva s prevahou horských druhov. Najzaujímavejšie sú rastliny skalných stanovíšť, kde rastie aj vzácny, voňavý lykovec muránsky (Daphne arbuscula), ktorý už nikde inde nenájdete. Za pestrosťou rastlinstva nezaostáva ani živočíšstvo. Nachádza sa tu mnoho mäkkýšov, chrobákov, motýľov, mloky i nápadná salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Rozmanité je aj zastúpenie vtáctva, vrátane dnes vzácneho orla skalného (Aquila chrysaetos) a najväčšej sovy výra skalného (Bubo bubo). Dobré životné podmienky majú aj šelmy. Jaskyne poskytujú útočište asi 18 druhom netopierov. Minulosť pripomína zrúcanina Muránskeho hradu s povestným bralom Cigánka, ako aj zámok na Prednej Hore.

Adresa: Správa národného parku Muránska Planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca

Telefón: +421 903 298 419
Email: [email protected]

Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra bol vyhlásený v roku 2002. Jeho výmera je 40 371 ha, výmera ochranného pásma 26 133 ha. Toto zaujímavé a krásne pohorie na strednom Slovensku dosahuje dĺžku asi 40 km a maximálnu výšku na Ostredku (1592 m n. m.). Krásy podzemia reprezentuje sprístupnená Harmanecká jaskyňa, ktorá bola objavená v roku 1932. Značnú časť územia pokrývajú lesy s prevahou bučín a jedľobučín. Súvislejší výskyt kosodreviny (Pinus mugo) je na Čiernom kameni. Veľká Fatra je považovaná za najbohatšie stredoeurópske nálezisko zaujímavej, jedovatej dreviny - tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorá ja pozostatkom z obdobia treťohôr. Z významnejších rastlín treba spomenúť plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), astru alpínsku (Aster alpinus), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), a najmä veľmi zriedkavý cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Na rašeliniskách v predhorí možno nájsť vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata), mäsožravú rosičku okrúhlolistú (Drosera rotundifolia) i anglickú (Drosera anglica). Z bohatej a pestrej skladby živočíchov tu majú dobré podmienky veľké šelmy - medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vysoká zver - jeleň karpatský (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), v bralnatej Gaderskej doline žije kamzík vrchovský aplského pôvodu (Rupicapra rupicapra), z dravých vtákov orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina). Kultúrne hodnoty predstavujú zvyšky Blatnického a Sklabinského hradu, ako aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Adresa: Správa Národného parku Veľká Fatra, P. O. Hviezdoslava 73/38, 036 01 Martin, Slovenská republika

Telefón: 043 4284 503
E-mail: [email protected]

Národný park Slovenský kras

Národný park Slovenský kras bol vyhláseným v roku 2002. Jeho výmera je 34 611 ha a ochranného pásma 11 742 ha. Je naším najrozsiahlejším krasovým územím, ktoré sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín s množstvom povrchových a podzemných krasových javov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne, priepasti). Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, unikátny jav podzemného krasu s jedinečnou mineralogicky vzácnou výzdobou trsov a kríčkov mliečne bieleho aragonitu. Osobitosťou je tiež Silická ľadnica - priepasť so stálou ľadovou výzdobou. Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu, ktorý sa nachádza v Maďarsku, sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Listnaté lesy pokrývajú väčšinu územia s najviac zastúpeným dubom, hrabom a bukom. Územie národného parku patrí z floristického hľadiska medzi najbohatšie územia v strednej Európe. Rastú tu druhy ako napr. rumenica turnianska (Onosma tornense), ako kandík psí (Erythronium dens-canis), klinček včasný pestrý (Dianthus hungaricus subsp. pseudopreacox), áron alpský štíhly (Arum alpinum subsp. gracile), ktoré sa vyskytujú len na území Slovenského krasu. V nadväznosti na vývoj rastlinstva sa vytvárali aj pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. Vyskytuje sa tu veľmi vzácna sága stepná (Saga pedo), modlivka zelená (Mantis religiosa), z plazov jašterica múrová (Lacerta muralis), užovka stromová (Elaphe longissima), z dravých vtákov sokol rároh (Falco cherrug), ktorý je symbolom tohto územia, orol krikľavý (Aquila pomarina), orol kráľovský (Aquila heliaca). Významnú zložku cicavcov tvoria netopiere (z 24 druhov vyskytujúcich sa na Slovensku sa tu zistilo 22). Silne ubúdajúcim druhom je koloniálne žijúci syseľ pasienkový (Citellus citellus). Územie je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977). V roku 1995 bolo 12 jaskýň Slovenského krasu zaradených do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci slovensko - maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.

Adresa: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho č. 188, 049 51 Brzotín

Telefón: 058/732 68 15
Email: [email protected]