Trenčiansky samosprávny kraj

Trenčiansky samosprávny kraj

Trenčiansky samosprávny kraj

Adresa
Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja
Odbor medzinárodnej spolupráce
K dolnej stanici 7282/20A
911 01 Trencín

Poloha
Trenčiansky kraj s rozlohou 4 501 km štvorcových sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenska. Široké riečne údolia lemujú masívy Považského Inovca, Strážovských vrchov, Súľovských vrchovBielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený Kremnickými vrchmi a Pohorím Vtáčnik, z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Riečnu sieť kraja tvoria rieky Váh, Nitra a Myjava. Slávnu minulosť pripomína mnoho mohutných hradov, ktoré v minulosti strážili západnú hranicu Uhorského
kráľovstva a zároveň predstavovali centrá rozvoja obchodu a remesiel. Pôvaby Trenčianskeho
kraja preto podčiarkujú nielen pútavé legendy a pamätné miesta, ale aj kúpeľné mestá, tradičné festivaly a bohatá ponuka kultúrnych programov.

Zaujímavosti

Trenčín – jedno z najstarších slovenských miest, na ktorého území sa zachoval unikátny autentický doklad o prítomnosti rímskych légií na území dnešného Slovenska – latinský nápis na hradnej skale z roku 179 hovorí o vojenských oddieloch rímskeho cisára Marka Aurélia, ktoré si pod strmou skalou zriadili osadu zvanú Laugaricio. Na mieste vojenského tábora  neskôr vyrástol Trenčín.
Trenčiansky hrad – postavený v 11. storočí na mieste veľkomoravského hradiska, neskôr rezidencia obávaného "pána Váhu a Tatier", šľachtica Matúša Čáka Trenčianskeho. Hradné interiéry s expozíciami Trenčianskeho múzea, Studňa lásky, opradená príbehom o láske Omara a Fatimy, delová bašta, hladomorňa, niekoľko palácov a vyhliadková Matúšova veža.
Trenčianske Teplice – kúpele s vyvierajúcimi teplými liečivými prameňmi uprostred zalesnených kopcov Trenčianskej vrchoviny boli známe už v stredoveku. Najkrajšou stavebnou pamiatkou je kúpeľný dom Hammam, postavený v orientálnom maurskom slohu
v roku 1888. Miestnou zaujímavosťou je 6 km dlhá úzkokoľajná elektrická železnica
do Trenčianske Teplej, vybudovaná v rokoch 1908 až 1909 kvôli spojeniu kúpeľného mesta
s hlavnými dopravnými tepnami v údolí Váhu.
Sklárska huť vo Valaskej Belej – sklársky skanzen, kde sa dozviete množstvo zaujímavostí o histórii sklárstva na Slovensku a okolo Valaskej Belej, môžete si prezrieť drevené formy, nástroje a pomôcky, používané pri tvarovaní a zdobení skla a na vlastné oči uvidíte, ako sa sklo fúka a tvaruje podľa rozmanitých dobových techník.
Zámok Bojnice – romantický zámok s arkiermi, balkónmi, špicatými vežami a zubatým cimburím, ktorému dal dnešnú neogotickú podobu gróf Ján Pálffy na prelome 19. a 20. storočia prestavbou podľa francúzskych vzorov, patrí k najnavštevovanejším šľachtickým sídlam na Slovensku. V tesnej blízkosti leží najstaršia slovenská zoologická záhrada
a Termálne kúpalisko Čajka.
Múzeum praveku v Prepoštskej jaskyni v Bojniciach – v travertínovej jaskyni len pár desiatok metrov od kostola sv. Martina sa našlo až jedenásť vrstiev pravekého osídlenia a patrí tak k najbohatším náleziskám neandertálskeho človeka v Európe. V roku 2006 tu bolo otvorené múzeum praveku v prírode.
Hrad Čachtice – nebyť grófky Báthoryovej, bol by hrad s pekným výhľadom na Malé Karpaty len jednou z mnohých slovenských zrúcanín. Zachovali sa len ruiny niekdajšieho sídla, ktoré vyhorelo v roku 1708 pri dobývaní vojskami Františka Rákocziho.
Hrad Beckov – niekdajší gotický strážny hrad z 13. storočia stojí na 70 m vysokej vápencovej skale v rovinách kúsok od rieky Váh. Hrad v roku 1599 odolal tureckému  obliehaniu, ale nakoniec ho zničila séria požiarov.
Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle – hrob M.R.Štefánika (1880 až 1919), ktorý patril k najvýznamnejším osobnostiam novodobých dejín Slovenska. Mohyla
z travertínových blokov s rozmermi 93 x 62 m je dielom architekta Dušana Jurkoviča a bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928.
Manínska tiesňava – najužší kaňon na Slovensku a vyhľadávaná prírodná atrakcia leží severovýchodne od mesta Považská Bystrica medzi vrchmi Veľký Manín a Malý Manín. Úzku dolinu, po ktorej dne sa kľukatí potok a asfaltová cestička, zvierajú miestami až 400 m vysoké skalné steny s množstvom bizarných vežičiek, hrebeňov, pilierov, trhlín a komínov. Cesta pokračuje do Kosteleckej tiesňavy, asi 500 m dlhej skalnej úžiny s najväčším skalným
previsom na Slovensku.
Gazdovský dvor v Turej Lúke u Myjavy – hospodárska usadlosť ponúka pohľad do života na sedliackom statku v prvej polovici 20. storočia. O živú expozíciu sa stará gazda a gazdiná a vy môžete ochutnať, čo sa v ten deň uvarilo, pomáhať so starostlivosťou o domáce zvieratá a vyskúšať si rad kedysi bežných domácich prác. Tematicky zamerané programy, výstavy ľudových krojov, nástrojov a náradia.
Honrnonitriansky banícky skanzen a baňa Cigeľ – prehliadka hlbinnej bane, kde sa dodnes ťaží uhlie. Jazda baníckym vláčikom, prehliadka banských aktivít, expozície banských mašiniek a vozíkov, remíza závesných lokomotív, dobývanie uhlia pomocou modernej techniky a doprava uhlia na povrch.
Matúšovo kráľovstvo – bolo vyhlásené 21. júna 2001 v deň letného slnovratu a predvečer Svätojánskej noci na zámku v Bytči. Cieľom projektu je propagácia pamiatok západného Slovenska a predovšetkým viac ako päťdesiatich hradov a zámkov, ktoré kedysi tvorili panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho. Niektoré môžete uvidieť takmer v ich pôvodnej kráse, iné sú upravené ako múzeá.
Park miniatúr Matúšovho kráľovstva v Podolí – park miniatúr s približne tromi desiatkami modelov slovenských hradov a zámkov. Všetky sú budované v jednotnej mierke 1:50, mnohé z nich tu však sú zobrazené tak, ako ich už na vlastné oči nikdy neuvidíte.

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
Používaním tohto webu tiež súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov vyplývajúce z najnovšieho nariadenia EÚ - GDPR. Súhlasím