Košický samosprávny kraj

Adresa
Košický samosprávny kraj
Odbor kultúry a cestovného ruchu
Nám. Maratónu Mieru 1
042 66 Košice
Tel.: +421 55 726 83 40

Poloha

Územie Košického samosprávneho kraja zaberá 6753 km² na juhovýchode Slovenska.
Na severe susedí s Prešovským, na západe s Banskobystrickým krajom, východné hranice kraja tvoria štátne hranice Slovenska, EÚ a schengenského priestoru s Ukrajinou, na juhu sú štátne hranice s Maďarskom. Srdce územia tvorí Košická kotlina, južnú časť zaberá úrodná Východoslovenská nížina, územie je lemované zo západu východným Slovenským rudohorím a spestrené vulkanickými pohoriami ako Slanské vrchy, Vihorlat a Zemplínske vrchy. Najvyšším bodom je Stolica (1476 m n. m.), najnižším bodom kraja aj celého Slovenska je Klin nad Bodrogom (94 m n. m.). Riečnu sieť krajiny tvoria rieky Hornád, Bodrog a Slaná s prítokmi. Územie je bohaté na vodné plochy prírodného (Jašteričie jazero, Morské oko) a umelého pôvodu (Zemplínska Šírava, Vinianske jazero, Bukovec, Ružín, Dobšiná). V Košickej kotline sa nachádzajú zdroje geotermálnej podzemnej vody s perspektívou na hospodárske využitie.

História

Archeologické nálezy potvrdili osídlenie územia už v dobe mladého paleolitu (40 tis. – 13 tis. rokov pred n. l., Tibava, Barca, Cejkov). Keltské obyvateľstvo zakladalo sídla v Košickej kotline a na Zemplíne (pohrebisko v Ižkovciach) počas mladšej doby železnej (400 r. pred n. l. – prelom letopočtu). Prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko už začiatkom 5. storočia. Zakladali poľnohospodárske osady s veľkými plochami pôdy, v období Veľkomoravskej ríše územie Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny už bolo pomerne husto osídlené. Príchodom Maďarov Veľkomoravská ríša postupne oslabla a územie sa stalo súčasťou formujúceho sa Uhorska. V roku 1241 mongolské kmene Tatárov vyplienili takmer celé Horné Uhorsko, relatívne krátky (cca 3-ročný) „pobyt“ nepriateľa mal katastrofálne následky: značná časť obyvateľstva bola vyvraždená, sídla zničené a poľnohospodárstvo znemožnené. Po odchode Tatárov v roku 1248 kráľ Belo IV. pozval do Uhorska nemeckých usadlíkov, ktorí vytvorili sídla na Spiši, na Zemplíne a v Gemeri, priniesli nový systém hospodárstva a kultúry, značne sa podieľali na rozvoji baníctva a vzniku prvých banských osád a miest (Gelnica, Dobšiná, Nižná a Vyšná Slaná, Rožňava, Spišská Nová Ves). Druhou významnou skupinou kolonistov boli Maďari, ktorí prichádzali v dvoch vlnách: najprv v 11.storočí, neskôr v 14.–15. storočí. Súčasné územie Košického samosprávneho krajazaberá historické územia vtedajšej Abovskej, Gemerskej, Spišskej a Zemplínskej stolice. Hlavnou činnosťou obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, prekvitalo baníctvo – zlato a striebro ťažili pri Zlatej Idke, meď pri Medzeve, Košickej Belej, Košických Hámroch, železnú rudu na Gemeri, rozvíjalo sa aj spracovanie kovov (Rožňava, Dobšiná, Štítnik). V roku 1598 mesto Košice získalo štatút slobodného kráľovského mesta, stalo sa centrom s medzinárodným významom a obľúbeným rezidenčným miestom uhorskej šľachty, ktorá priniesla rozvoj kultúry a školstva. Ďalšími významnými mestečkami boli Michalovce, Trebišov, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Spišská Nová Ves, Gelnica, kultúrnym centrom Rožňava (sídlo biskupstva) a Spišská Kapitula.

TURISTICKÉ ATRAKCIE MESTA KOŠICE

Historické, kultúrne a sakrálne pamiatky

Dóm svätej Alžbety – najvýchodnejšie položená gotická katedrála Európy západného typu, najväčší chrám Slovenska. Jeho hlavný oltár z 15. storočia patrí medzi najväčšie v Európe, nachádza sa tu hrobka vodcu protihabsburgského povstania Františka II. Rákócziho, slnečné hodiny z roku 1477 a diela majstra Štefana – umelca z 15. storočia Kaplnka sv. Michala – pôvodne gotická cintorínska kaplnka z 14. storočia so sochou archanjela Michala.
Urbanova veža – zvonica zo 14. storočia so zasväteným zvonom sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov. Pod arkádami sa nachádza lapidárium – zbierka gotických a renesančných epitafov z dómskeho areálu.
Immaculata – barokový morový stĺp Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1723 v malom parku – podľa legendy sa pod jedným stĺpom nachádzajú telesné pozostatky sv. Valentína.
Historická radnica – postavená v roku 1780, dnes slúži na reprezentačné účely primátora mesta.
Župný dom – barokovo – klasicistická budova z roku 1779, sídlo Abovsko Jakabov palác – honosný palác miestneho boháča Petera Jakaba z 19. storočia, obsahuje aj stavebné prvky vyradené z Dómu sv. Alžbety. V roku 1945 slúžil ako letné sídlo prezidenta Československa Eduarda Beneša.
Komplex katovej bašty s Rodoštom – Katova bašta je najväčšou baštou Slovenska, chránila vstupnú Maľovanú bránu mesta. V priestoroch bašty sa nachádza pamätný dom posledného vodcu protihabsburgského povstania Františka II., Rákócziho tzv., „Rodošto“ s orientálnym nádychom.
Miklušova väznica a katov byt – pôvodné gotické domy s hrnčiarskou dielňou, funkciu väznice plnili v 17.-19. storočí, dnes tu sídli múzeum Košické storočia.
Univerzitný kostol sv.Trojice z roku 1681 na mieste umučenia troch jezuitov. Interiér zdobia iluzívne nástenné maľby a rezbárske diela, je posledným miestom odpočinku kňažnej Žófie Báthory a jej syna Františka I.
Kostol sv. Antona Paduánskeho – druhý najstarší kostol v Košiciach, pýši sa vzácnou baldachýnovou konštrukciou hlavného oltáru. Väčšina oltárov, kazateľnica i zariadenie pochádza z rokov 1760 – 1770.
Dominikánsky kostol – najstarší kostol, zároveň najstaršia zachovalá budova mesta Košice (pochádza z roku 1290), stavba v goticko – románskom štýle s barokovou prestavbou a nádhernými nástennými maľbami.

Postmoderná urbanistika – nové výzvy a trendy mestskej architektúry 21. storočia
OC Cassovia – prvý veľký komplex sústreďujúci obchody, reštaurácie, služby pre voľný čas a finančné služby.
Business centre Košice – je základom budúcej administratívnej štvrte, ponúka vysoký technický a architektonický štandard, služby centrálnej recepcie, reštaurácie, kaviarne, finančné a notárske služby, lekáreň, parkovacie miesta.
Steel Arena – moderná multifunkčná športová hala, ktorej súčasťou je aj

TURISTICKÉ ATRAKCIE KOŠICKÉHO KRAJA

Historické, kultúrne a sakrálne pamiatky

Gotická cesta – poznávacia trasa predstavujúca najvzácnejšie historické skvosty regiónu Spiš- Gemer: Dóm sv. Alžbety (Košice), gotický kostol v Spišskej Novej Vsi, Spišský hrad, kostol Ducha Svätého v Žehre, kostol v obci Štítnik, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, kostol v Ochtinej a ďalšie atrakcie ako drevené kostolíky, meštianske a remeselnícke domy či romantické kamenné mosty.
Spišský hrad – najväčší hrad a historický klenot Slovenska, od roku 1993 je zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Návštevníci sa môžu poprechádzať po hradbách, pokochať sa krásnym výhľadom z vyhliadkovej veže, pripravené sú aj vojenské a archeologické expozície, pamätné miestnosti dobovej kuchyne či mučiarne, často sa tu organizujú rôzne akcie.
Kostol Ducha Svätého (Žehra) – ranogotická budova z 13. storočia s cennými nástennými maľbami, zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Krásna Hôrka – bývalé sídlo rodu Andrássyovcov s množstvom atraktivít – nachádza sa tu pôvodná hradná kuchyňa s obrazom Božieho oka, „basetové rohy“ v hudobnom salóniku (na svete je len 8 takýchto nástrojov, z toho 3 na hrade Krásna Hôrka), v kaplnke je vystavené mumifikované telo Žófie Šerédy. Hrad patril k najviac zachovalým hradom Slovenska, v marci 2012 bol značne postihnutý požiarom. V Krásnohorskom Podhradí sa nachádza aj múzeum Andrássyovcov.
Kaštieľ v Betliari – pochádza pravdepodobne z 17. storočia, ponúka atraktívnu zbierku umeleckých diel, dobového nábytku a keramiky. Disponuje historickou knižnicou s viac ako 15000 zväzkov vedeckej literatúry, expozíciou rôznych predmetov potvrdzujúcich  cestovateľský a dobrodružný duch Andrássyovcov (dve pravé egyptské múmie, trofeje exotických zvierat). Kaštieľ obklopuje najkrajší anglický park Slovenska, ktorý bol v roku 1978 zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta.
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves) s najvyššou kostolnou vežou Slovenska (87 m), interiér je zdobený plastikami Majstra Pavla z Levoče a vzácnou krstiteľnicou z 13. storočia.
Premoštrátsky kláštor (Jasov) z 13. storočia, jeho múry ukrývajú vzácnu historickú knižnicu so zbierkou viac, ako 80 tisíc zväzkov vedeckej literatúry. Kláštor má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 brány.
Myšlianske múzeum – v budove bývalého kláštora sa nachádza expozícia unikátnych archeologických nálezov starobronzovej osady a pohrebiska – najstaršieho osídlenia Slovenska.
Drevené kostolíky na Zemplíne – unikátne majstrovské diela, vznikli prevažne v 18. storočí. V obci Inovce sa nachádza pravoslávny drevený zrubový kostol Sv.Michala archanjela z roku 1936, v Ruskej Bystrej drevený barokový kostol Sv.Mikuláša z roku 1730 – spolu so siedmimi ďalšími drevenými kostolíkmi je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Železná cesta – trasa spájajúca miesta bývalej ťažby a spracovania železnej rudy a iných kovov (Košické Hámre, Medzev, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Dobšiná, Stratená, Štítnik), kde sa s rozvojom baníctva rozvíjala aj miestna kultúra. Banícke múzeum v Rožňave dokumentuje bohaté dejiny baníctva horného Gemeru, v jeho zbierkach sa nachádza ja technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. K najvýznamnejším dielam patrí železný oltár v Dóme sv. Alžbety, ďalšie zbierky ponúkajú expozície Slovenského technické múzea v Košiciach.

Ľudová architektúra a kultúra

Kováčska vyhňa (Moldava nad Bodvou) – národopisná expozícia v zachovalom remeselníckom dome a dobová kováčska dielňa z roku 1850 s kompletným zariadením.
Rejdovské drevenice – rázovitá obec patriaca medzi významné slovenské národopisné
lokality. V obci sa zachovalo viac ako 20 drevených zrubových domov, niektoré s pôvodným zariadením.
Silická Jablonica – vzácny príklad juhogemerskej ľudovej architektúry. V obci sa nachádza niekoľko dodnes obývaných domov s krásnymi murovanými i drevenými stĺpovými podstienkami a bohatou výzdobou.

Vidiecka turistika – gastronomické pôžitky a miestny folklór

Tokajská vínna cesta je súčasťou Tokajskej vinohradníckej oblasti. Zahŕňa vinohradnícke
obce v okrese Trebišov (Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Čerhov, Černochov a Bara), ktoré zachovávajú tradíciu vinárstva a ponúkajú nevšedný zážitok pri ochutnávke jedinečného miestneho vína. Návštevníkov čakajú rôznorodé prírodné a kultúrne pozoruhodnosti, romantické vinohrady a pivnice vtesané do sopečného tufu. Miestne tradície a dejiny dokumentuje Vlastivedné múzeum v Trebišove, v ktorej sa nachádza aj archív tokajských vín.
Turnianska vínna cesta na trase Silická Jablonica, Hrušov, Jablonov n/Turňou, Hrhov, Dvorníky-Včeláre, Turňa n/Bodvou, Moldava n/Bodvou predstavuje menej známu, ale v minulosti významnú vinohradnícku oblasť, jeho históriu, tradície a zvyky, remeselnícke a gastronomické ukážky.
K ďalším vinohradníckym oblastiam patrí Sobranecká vínna cesta (Tibava, Orechová)
a Kráľovsko-chlmecká vínna oblasť pýšiaca sa unikátnymi historickými vínnymi pivnicami.
Hrnčiarska dielna (Pozdišovce) – začiatky dodnes zachovalej hrnčiarskej výroby siahajú do 15. storočia. Prvá písomná zmienka o pozdišovskej dielni je zároveň aj najstarším právnym dokladom týkajúcim sa hrnčiarstva na Slovensku, pochádza z roku 1416. Expozíciu keramických výrobkov miestnych majstrov ponúka Zemplínske múzeum v Michalovciach.

Kultúrne podujatia a festivaly – Tradície Gemera ožijú každoročne počas Gemerského
folklórneho festivalu (august), vo Vlachove sa koná remeselnícky jarmok s folklórnym festivalom, k významným podujatiam patria Dobšinské turíčne slávnosti spojené s jarmokom, prehliadky Remeselníckeho domu v Krásnohorskej Dlhej Lúke a Gemerský remeselnícky jarmok s gastronomickou prezentáciou.

Prírodné atrakcie

NP Slovenský raj – výnimočný reliéf pôvodnej krasovej planiny rozrezanej riekami s hlbokými tiesňavami, kaňonmi, vodopádmi a jaskyňami patrí medzi najkrajšie oblasti Slovenska. Náučné chodníky ponúkajú nevšedný zážitok z poznávania atrakcií ako Kláštorisko (ruiny stredovekého kartuziánskeho kláštora), kaňonovité údolie riek – Prielom Hornádu a Stratenská dolina – vytvorená riekou Hnilec). Najvýznamnejšími turistickými strediskami sú Čingov, Podlesok a Dedinky.
NP Slovenský kras – najrozsiahlejšie krasové územie Slovenska s vápencovými planinami, hlbokými tiesňavami, jaskyňami a vodopádmi. Nachádza sa tu viac ako 1000 jaskýň a priepastí, medzi nimi unikáty ako Dobšinská ľadová jaskyňa (jediná európska ľadová jaskyňa nachádzajúca sa mimo alpskej oblasti), Ochtinská aragonitová jaskyňa (jediná európska jaskyňa so vzácnym druhom kryštalizovaného vápenca – aragonitom), Krásnohorská jaskyňa sa pýši jedným z najvyšších stalagmitov na svete (32,7 m), Silická ľadnica je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou Európy, jaskyňa Domica s jaskyňou Baradla na maďarskej strane tvorí 25 km dlhý jaskynný systém s podzemnou riečkou. Gombasecká jaskyňa a Jasovská jaskyňa sa aktívne využívajú na speleoterapiu. Jaskyne Slovenského a susedného Aggtelekského krasu (Maďarsko) sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na slnečných stráňach vápencov sa vyskytuje teplo- a vápnomilná vegetácia, medzi nimi aj endemity (rumenica turnianska, šafran spišský), neprístupné skaly majú výnimočný význam pre vzácne vtáctvo (orol malý, sova ušatá, krkavec čierny).
Herliansky gejzír – jediný studený gejzír kontinentálnej časti Európy, je prírodný úkaz vulkanického pôvodu aktivovaný ľudskou činnosťou (umelý vrt). Minerálna voda strieka
v pravidelných intervaloch 34 – 36 min. až do výšky 20 m, erupcie trvajú asi 20 min. Karpatské bukové pralesy sa nachádzajú v okrese Sobrance pri štátnych hraniciach, zasahujú aj na územie Ukrajiny. Jedná sa o výnimočne zachovalé prírodné lesné územie s nenarušenými ekologickými a biologickými procesmi.
Morské oko s rozlohu 13 ha je najväčším zahradeným sopečným jazerom Slovenska. Je štátnou prírodnou reze rváciou s chránenou flórou a faunou, tmavozelená voda jazera ukrýva vzácne živočíšne druhy ako napr. pstruh dúhový a potočný, čerebľa, karas, rak riečny. Od jazera vedie turistická trasa na Sninský kameň, ktorý láka turistov nezabudnuteľným  výhľadom z výšky 1221 m na široké okolie.

Rekreačná, liečebná a športová turistika

„Slovenské more" Zemplínska šírava – vodná nádrž s plochou 33 km² a vybudovanými
rekreačnými strediskami, ubytovacími a stravovacími zariadeniami ponúka ideálne podmienky pre rozvoj turistiky, vodných športov a rybolov. Prekrásne, atraktívne okolie s pestrou ponukou festivalov a iných kultúrnych podujatí (Dni vína, Folklórny festival Zemplína, Zraz motorkárov, Veteran rallye) zvyšuje príťažlivosť tejto oblasti a ponúka aktivity pre všetky vekové skupiny návštevníkov, ktorí si ubytovanie na Zemplínskej Šírave môžu rezervovať v rôznych hoteloch a penziónoch, no dá sa tu aj kempovať.
Klimatické kúpele Štôs ponúkajú liečbu dýchacích ciest s dlhodobou tradíciou využitím speleoterapie v blízkej Jasovskej jaskyni a procedúry zamerané na liečbu pohybového aparátu v teréne. Kúpeľný park so vzácnymi drevinami a rastlinami bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.
Karstvelo – Cyklomagistrála Slovenský kras s vedľajšími značenými cyklotrasami
s celkovou dĺžkou takmer 500 km spája pozoruhodnosti regiónu. Trasy vedú po krásnej krajine takmer cez všetky usadlosti, všetky sprístupnené jaskyne a atraktívne kultúrne pamiatky.