Mesto Piešťany

Mesto Piešťany

Mesto PiešťanySvetoznáme kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m. Mesto je sídlom okresu Piešťany, ktorý tvorí 27 obcí.

Doprava a možnosti spojenia

Piešťany sa nachádzajú na spojnici medzinárodných dopravných koridorov (vzdušného, diaľničného a železničného - v budúcnosti s perspektívou prepojenia aj riečnej dopravy).

Letecká doprava - letisko s medzinárodným štatútom s pristávacou dráhou s rozmermi 2000 x 30 m vytvára výborné predpoklady pre turistický a ekonomický rozvoj širšieho regiónu.
Diaľničná doprava – diaľnica D1 (Bratislava, Trnava, Piešťany, Trenčín, Žilina) s medzinárodným prepojením na Viedeň a Brno vytvára ideálne prepojenie mesta Piešťany s regiónom hlavného mesta SR a s regiónom horného Považia.
Železničná doprava – mesto Piešťany leží na medzinárodnej železničnej trati s prepojením na Budapešť, Viedeň a Varšavu.

Piešťany majú typicky nížinnú, mierne suchú a mierne veternú klímu. Je tu pomerne málo oblačnosti, slnko svieti okolo 2080 hodín ročne, iba 75 dní do roka je mesto bez slnečného svitu.

História

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, čo potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.

V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu.

Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642.

Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park.

V 19. storočí pôsobil v kúpeľoch aj prvý odborník – balneológ, lekár František Ernest Scherer, autor knihy ”O liečivých prameňoch a kúpeľoch v Uhorsku” (Lipsko 1837), neskorší zakladateľ Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch (1863).

Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. storočia v roku 1894 vzniká symbol kúpeľov – barlolamač , ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany.

Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove. Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky zaujímavý Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu.

V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári – Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák. Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry.

Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov. Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. prof. Karel Domin, autor knihy Piešťanská květena (1931).

Kúpele

História kúpeľov je úzko spätá s históriou mesta. Prvá hodnoverná správa o Piešťanoch, ako kúpeľoch, pochádza až z roku 1549, nachádza sa v spise Juraja Wernhera De admirandis Hungariae aquis hypomnemation - O podivuhodných vodách Uhorských", ktorý bol vydaný v Bazileji.

V roku 1682 cisár Leopold I. na žiadosť majiteľov panstva Hlohovec, do ktorého patrili aj Piešťany, zobral Piešťany a Banku pod svoju ochranu. Prvá písomná ochrana kúpeľov - Salva guardia (1682, akýsi štatút kúpeľov - je to jeden z prvých písomných dokumentov o ochrane kúpeľov v Európe), zbavil obec povinnosti ubytovávať vojsko, zakázal rekviráciu koní, dobytka, potravín atď. pre cisárske vojsko, čo malo priaznivý vplyv na rozvoj kúpeľov.

V priebehu 19. storočia pôsobí v kúpeľoch prvý balneológ v Piešťanoch MUDr. František Ernest Scherer (1805 -1879) autor monografie o kúpeľoch. MUDr. Martin Marschall je autorom po nemecky vydanej dizertačnej práce o piešťanských kúpeľoch (1838). O kúpeľoch písal aj MUDr. David Wachtel (1859) a ďalší iní.

Základnými prírodnými liečivými zdrojmi piešťanských kúpeľov sú sadrovo-sírna termálna voda s teplotou 67-69oC (aplikuje sa formou bazénových a vaňových kúpeľov) a liečivé sírne bahno (aplikuje sa vo forme čiastočných alebo celkových zábalov).

Kúpele sú zamerané na liečbu chorôb pohybových ústrojov a nervových chorôb. Patria medzi najvýznamnejšie európske kúpele svojho druhu, známe na celom svete.

Ubytovanie v Piešťanoch

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
Používaním tohto webu tiež súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov vyplývajúce z najnovšieho nariadenia EÚ - GDPR. Súhlasím