Banskobystrický samosprávny kraj

Adresa
Odbor regionálneho rozvoja
Námestie SNP č. 23
tel.: +421 048 432 51 50
974 01 Banská Bystrica

Poloha

Banskobystrický kraj sa nachádza na  juhu stredného Slovenska. S rozlohou 9 455 km štvorcových je najväčším slovenským krajom. Najvýznamnejšie pamiatky ponúkajú niekdajšie banícke kráľovské mestá – Banská Štiavnica (v roku 1993 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO), Banská Bystrica, Kremnica a Špania Dolina. Z niekoľkých prírodných rezervácií a zaujímavostí stoja za zmienku predovšetkým národné
parky Nízke Tatry, Muránska planina a Veľká Fatra, Harmanecká jaskyňa, Bystrianska jaskyňa a Jaskyňa mŕtvych netopierov, chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, Ponitrie, Cerová vrchovina a Poľana, ktorá je súčasne zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO.

Zaujímavosti

Banská Bystrica a Múzeum Slovenského národného povstania – pýchou krajského mesta je pôvodné historické jadro s niekoľkými kostolmi, hodinovou "šikmou" vežou a radom meštianskych renesančných domov. Počas druhej svetovej vojny sa Banská Bystrica stala centrom protifašistického slovenského odboja, práve tu nájdete múzeum, dokumentujúce boj Slovákov proti nemeckým okupantom. Osobitná budova svojím tvarom pripomína širák, tradičnú pokrývku hlavy slovenských pastierov, ktorú nosili aj partizáni.

Banská Štiavnica – historické mesto, ktorého minulosť je spojená s ťažbou zlata a striebra. Zachovalo sa tu niekoľko baníckych a technických pamiatok, štyri kostoly a mnoho meštianskych domov. Za pozornosť stojí Nový zámok, niekdajšia protiturecká pevnosť, kde Slovenské banícke múzeum zriadilo expozície venované histórii tureckých nájazdov do trednej Európy a protitureckých bojov na Slovensku.

Banícke múzeum v prírode – v skanzene na okraji mesta Banská Štiavnica si okrem tradičných zrubových stavieb, kováčskej dielne, požiarnej zbrojnice, klopačky a Geoparku
môžete pozrieť aj staré stroje a dopravné prostriedky. Prehliadka Vás zavedie aj do skutočnej
historickej bane,1,2 km dlhej štôlne Bartolomej, ktorá leží 40 m pod zemským povrchom.

Harmanecká jaskyňa – leží v Harmaneckej doline, v južnej časti Veľkej Fatry v nadmorskej
výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica. Podzemné priestory so snehobieľou kvapľovou výzdobou, niekoľkými jazierkami, bohatými sintrovými vodopádmi a záclonami ponúkajú nádherný pohľad. Najväčším sprístupneným priestorom je Dóm pagod s mohutnými pagodovitými útvarmi. Symbolom Harmaneckej jaskyne však je oslnivo biela kamenná váza. Vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincou.

Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná verejnosti prístupná vysokohorská jaskyňa s vchodom v nadmorskej výške 1 520 m sa nachádza v Nízkych Tatrách v masíve hory Ďumbier. Osobitný názov získala jaskyňa podľa množstva netopierích kostier nájdených v rôznych častiach jaskyne. Základná trasa je 1 000 m dlhá, osvetlená a zabezpečená oceľovými lanami a mostíkmi, deťom je odporúčaný vstup od šiestich rokov.

Kremnica – starobylému baníckemu mestu uprostred Kremnických vrchov sa v minulosti hovorilo "zlaté" – vďaka ťažbe zlata a striebra patrilo k najbohatším v krajine. Dominantou Mestského hradu je gotický kostol sv. Kataríny, patrónky mesta, v ktorom sú umiestnené najväčšie organy v strednej Európe. V ďalších častiach hradu sídli Múzeum mincí a medailí, ktoré je súčasťou Národnej banky Slovenska. V Kremnici tiež nájdete unikátnu mincovňu, ktorá bola založená v roku 1328 a drží tak titul najstaršia stále funkčná mincovňa na svete. V historických interiéroch je inštalovaná verejnosti prístupná prehliadka nástrojov dávnych mincmistrov a dobových výrobných postupov.

Vodný žľab v doline Rakytovo – strmým údolím, ústiacim do Harmaneckej doliny, viedol sklz na plavenie dreva už niekedy v 19. storočí. Prežil až do 21. storočia – síce poškodený a čiastočne nefunkčný, ale zato v dĺžke 2 450 metrov. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2006 sa dočkal kompletnej opravy. Celá konštrukcia je z jedľového a smrekového dreva a pri jej stavbe sa nepoužili žiadne ďalšie materiály, ako plasty alebo kov.

Čiernohronská železnica – výnimočnou technickou pamiatkou je úzkorozchodná lesná železnica v údolí Čierneho Hrona. Začala sa stavať v roku 1908 a o rok neskôr začala  pravidelnú prevádzku. Hlavná trať viedla z Hronca do Čierneho Balogu, kde sa koľaje vetvili do mnohých smerov a dosiahli celkovú dĺžku 132 km. Prevádzka sa zastavila v roku 1982, o desať rokov neskôr sa podarilo obnoviť pre turistov 16 km dlhý úsek z Chvatimechu cez Hronec a Čierny Balog do doliny Vydrová. Železnička je v prevádzke denne od začiatku mája do konca septembra. V Čiernom Balogu si môžete prezrieť nádražie s vystavenými vagónmi a malú expozíciu.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku – kostol z roku 1726 bol v roku 2008 spolu s ďalšími siedmymi drevenými kostolíkmi zaradený na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Okrem kostola v Hronseku medzi nimi sú evanjelický kostol v Kežmarku a Leštinách, rímskokatolícke kostolíky v Hervatove a Tvrdošíne, gréckokatolícky kostoly v Bodružali, Ladomírovej a v Ruskej Bystrej.

Múzeum bábkových kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň – hrad a zámok nad rovnomenným mestečkom nevyniká dobrodružnou históriou, okázalou architektúrou ani podmanivou krásou, ale tým, čo sa skrýva v jeho interiéroch. Hneď za hradnou bránou totiž vstúpite do sveta fantázie, rozprávok a báječných príbehov, do sveta bábok a hračiek. Jednotlivé expozície dokumentujú vznik, vývoj a rôzne formy slovenského bábkového divadla a nechýbajú ani dve detské herne.

Kaštiel Svätý Anton – barokovo klasicistický zámok predstavoval symbolický kalendár – mal štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 miestností a 365 okien. Dnes už by ste sa nedopočítali lebo architektonický kalendár zrušili stavebné úpravy počas 19. storočia. V interiéroch kaštieľa v obci Svätý Anton neďaleko Banskej Štiavnice sú umiestnené rozsiahle zbierky s dobovým nábytkom a loveckou tematikou, jediná expozícia svojho druhu na Slovensku.