Oravský hrad

Zachovalý rozsiahly Oravský hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava, 10 km od mesta Dolný Kubín. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia. Najstaršie historické zmienky pochádzajú spred roku 1235, kedy bol kráľovským majetkom. Oravský hrad aj s celým územím Oravy bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Posledný majiteľ hradu Ján Pálffy hrad prestavoval až do svojej smrti a sústredil sa aj na zberateľskú činnosť - kupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácny architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968.

K hradu sa viaže viacero povestí. Podľa jednej jeden z majiteľov - rytier Donča sa veľmi kruto správal k svojim poddaným a služobníctvu. Raz držiac v ruke meč sa jeho manželka zastala dvoch slúžok. Nazlostený rytier jej vytrhol meč a na mieste ju prebodol. Márne ju potom zomierajúcu prosil o odpustenie. Jej duch sa mu zjavoval, aby ho strašil. Duch sa dodnes zjavuje v noci na hrade dvakrát do roka - na Kvetnú nedeľu a na Dušičky.

V priestore hradu sídli Oravské múzeum, kde sú inštalované archeologické, prírodovedecké a etnografické expozície. Hviezdoslavovo múzeum je literárno-biografická expozícia umiestnená v historickej budove Čaplovičovej knižnice. Expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľad na život a tvorbu P. O. Hviezdoslava. Jeho bohaté literárne dielo je predstavené prostredníctvom písomných a fotografických dokumentov, ktoré dopĺňajú originálne pamiatky na básnikovo pôsobenie v Dolnom Kubíne, vrátane zariadenia jeho pracovne. V blízkosti múzea stojí dom, v ktorom Hviezdoslav strávil veľkú časť života a cintorín, kde je pochovaný.

Čaplovičova knižnica patrí k najvzácnejším historickým vedeckým knižniciam na Slovensku. Jej zakladateľom bol Vavrinec Čaplovič z Jasenovej, ktorý v roku 1839 venoval svoju zbierku Oravskej stolici. Je to u nás jediná zachovaná budova špecialne postavená na knižničné účely. Je kultúrnou pamiatkou. V depozitároch Čaplovičovej knižnice je vyše 84 000 knižničných jednotiek. Nachádzajú sa tu vzácne diela slovenskej, európskej i svetovej knižnej kultúry, zbierka prvotlačí (najstaršia pochádza z roku 1467, v katalógu tlačí zo 16. stor. sa eviduje 1 408 bibliografických jednotiek). Bohato sú zastúpené aj tlače z ostatných storočí. Zbierku rukopisných diel tvorí 280 rukopisov od 15. do prvej polovice 19. stor. Výtvarná zbierka obsahuje približne 1 200 voľných grafických listov a originálnych kresieb. Mapy, atlasy a geografická literatúra predstavuje vyše 2 500 knižničných jednotiek.