Kaštieľ a Zámok Topoľčianky

Obec Topoľčianky nájdete na mape Slovenska v severovýchodnej časti okresu Zlaté Moravce. Leží v hornej časti Požitavskej nížiny, obkolesená svahmi Pohronského Inovca a Tríbečského pohoria. Nadmorská výška obce je 220 m n.m. a rozprestiera sa na ploche 2633 ha.

Pýchou obce Topoľčianky, ktorá leží severne od Zlatých Moraviec na západnom Slovensku pod úpätím Tribeča, je rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zasadený klasicistický kaštieľ vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku. Pôvodne tu stál gotický vodný hrad a neskôr renesančná pevnosť. Začiatkom 19. storočia dal vtedajší majiteľ gróf Ján Keglevich zbúrať južné renesančné krídlo zámku a na jeho mieste postavil klasicistický trakt, ktorý sa považuje za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.

Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum. Jeho návštevníci môžu obdivovať bohatú zámockú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku).

Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v roku 1662 v severozápadnej bašte. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku. Nachádza sa v nej pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663.

V súčasnosti ponúka Zámok Topoľčianky aj ubytovanie v historických apartmánoch a izbách.