Marianka, národné kultúrne pamiatky

Villa rustica je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov rímskej pamiatky nachádzajúce sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Pomenovaním villa rustica sa označuje typ obytnej rímskej budovy vybavenej vodovodným systémom slúžiacej ako kúpele. Zvyšky takejto stavby boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n.m. na lokalite zv. Veľká lúka) v roku 1982. Jedná sa o jedno z významných archeologických nálezísk budovy takéhoto typu v oblasti stredného Podunajska. Predpokladá sa, že tu existovala veľká...

Slavín je monumentálny pamätník a jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave. Nachádza sa na predhorí Malých Karpát a predstavuje jednu z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, pretože z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu. Slavín bol postavený v rokoch 1957 - 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 3. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia...

Katedrála svätého Martina alebo Dóm svätého Martina (do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina) je najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave. Od 8. marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska. Je to trojloďový gotický kostol, je najvýznamnejšou sakrálnou stavbou mesta a bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Nachádza sa na Rybnom námestí, zo západu ho ohraničuje Staromestská ulica. V...

Založením University Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi....

Čákiho kaštieľ v Prievoze (staršie Csákyho kaštieľ) je kaštieľ, ktorý dal postaviť v blízkosti Bratislavy ako svoje letné sídlo gróf Eugen Čáki, pravdepodobne v roku 1902. Objekt je z obdobia dozrievajúceho romantizmu, ale vykazuje prvky eklekticizmu a má nepravidelnú dispozíciu. V roku 1916 rozpredal Pavol Žolnajov jednotlivé časti francúzskej záhrady pôvodne patriacej ku kaštieľu. V 1933 stavbu spolu s malou časťou parku kúpili rádové sestry kongregácie Dcér...

Pezinský zámok je renesančný zámok na okraji mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov - vodný hrad. Nachádza sa na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok. Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. V 17. storočí hrad pustol a opraviť...

Kostol svätého Víta je najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou Rusoviec, v okrese Bratislava. Je situovaný v južnej časti parku rusovského kaštieľa hneď vedľa hlavnej cesty. Stavebne je kostol sv. Víta jednoduchou jednoloďovou stavbou s presbytériom a predstavanou štvorhrannou vežou, vysokou 17 metrov, stojacou na dvoch mohutných pilieroch. Počiatky kostola siahajú až do neskoro-rímskeho obdobia. Súčasný kostol bol vybudovaný v renesančnom slohu v roku 1613 na mieste...

Budmerický kaštieľ sa nachádza v Trnavskej pahorkatine neďaleko okraja Malých Karpát, v parku pred obcou Budmerice, ktorá bola v minulosti poddanskou obcou hradu Červený Kameň. Od mesta Modra je vzdialený 10 km a od Trnavy 15 km. Kaštieľ je obklopený anglickým parkom. Bol postavený v roku 1889 v pseudogotickom slohu Pálffyovcami ako poľovnícky kaštieľ. Inšpiráciou pri stavbe boli pravdepodobne renesančné zámky na Loira. Architektúra kaštieľa je súborom prvkov viacerých...

Molpír je vrch (354 m n.m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu. Na vrchu Molpír sa približne v 6. storočí pred Kristom (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12-14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. V staršej dobe železnej bol Molpír na križovatke obchodných...