Divín, technické pamiatky

Renesančný kaštieľ, ktorý stojí pod hradným kopcom bol postavený v roku 1670. Do roku 1945 ho vlastnil rod Zichy. Po vojne tu sídlila Lesná správa a JRD. Od roku 2011 do 2015 prešiel kaštieľ rozsiahlou rekonštrukciou a v súčasnosti je v ňom zriadené Múzeum histórie obce Divín, ktoré vo svojich expozíciách ponúka návštevníkom dejiny obce, hradu a kaštieľa ako aj prírodné krásy okolia Divína. Nádvorie kaštieľa ponúka aj príjemný priestor na oddych. Obec Divín vzdialená len 20 km od Lučenca, ktorá sa nachádza neďaleko hlavnej cesty z Lučenca do Zvolena...

Horehronské múzeum v Brezne sídli v budove historickej mestskej radnice na breznianskom námestí. Hoci múzeum, ktoré vzniklo v roku 1960, patrí medzi mladšie múzeá na Slovensku, za päť desaťročí svojho regionálneho pôsobenia však zozbieralo množstvo hmotných, písomných a obrazových dokumentov charakterizujúcich dejiny a kultúru na hornom toku Hrona, od Telgártu po Banskú Bystricu. Dnes zbierka obsahuje viac ako 30.000 predmetov a množstvo dokumentácie. Expozície Národopisná...

Berggericht, pôvodne banský súd, je dnes barokovo upravená budova postavená v 15. storočí. Od poslednej tretiny 17. storočia bola v majetku známeho baróna Gottfrieda Jánosa Hellenbacha. Bol jedným z najbohatších magnátov na Hornom Uhorsku, vlastnil bane, pivovary a početné nehnuteľnosti a bol stúpencom Františka II. Rákócziho. V rokoch 1792 – 1854 tu sídlil Banský súd, teda najvyššia inštancia banskej správy. V rokoch 1854 – 1859 tu bolo sídlo banského kapitanátu....

Klopačka v Banskej Štiavnici je charakteristická dvoj- až štvorpodlažná vežovitá stavba v renesančno-barokovom slohu, postavená v roku 1681. Napriek svoj jednoduchosti patrí medzi najvýraznejšie banícke monumenty Slovenska. Na vrchole veže sa nachádza zariadenie – drevená doska, na ktorú sa klopalo, aby sa zvolávali baníci do práce. Klopanie oznamovalo fáranie, slávnosti či požiare a tvorilo akustický symbol baníckeho života. Prízemie budovy v 18. a 19. storočí...

Belházyovský dom – elegantná renesančno-baroková perla na rohu ulice Andreja Sládkoviča. Pôvodne postavený v roku 1616 Žigmundom Eggensteinom, neskôr prestavaný richtárom Jánom Belházym, dom fascinoval svojim arkierom, loggiou a barokovou arkádovou chodbou, ktorá sa pripája k pôvodnej štruktúre. V 18. a 19. storočí slúžil ako srdce baníckeho vzdelávania – sídlila tu katedra chémie a fyziky banskoštiavnickej akadémie, vrátane laboratórií, ktoré ovplyvnili...