Hrušovský hrad je zrúcanina gotického hradu nachádzajúca sa na kremencovom vrchu Skalka na skalnatom hrebeni tvoriacom súčasť východných výbežkov Tríbečského pohoria. Počiatky Hrušova nie sú známe, údajne bol postavený po odchode Tatárov na konci 13. storočia, v listinách sa prvý raz spomína v roku 1293. V 14. storočí patril rodine Levických a potom sa stal kráľovským majetkom až dovtedy keď kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Julia z Topolčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi.. Neskôr sa stal znovu kráľovským majetkom a bol pod správou kastelánov. O poslednú rozsiahlejšiu obnovu hradu pred rokom 1662 sa pričinil Ladislav Rákoczi. Po porážke vojsk Františka Rákocziho v roku 1708 hrad zanikol po demolácii cisárskymi vojskami, tak ako ostatné pevnosti obsadené povstalcami. Hrušov sa ako jeden z mála hradov už v rokoch 1928-30 dočkal kvalitnej konzervácie.