Zrúcanina Hradu Hričov sa vypína na strmom kopci nad Hričovským Podhradím. Pôvodne bol románskym kráľovským hradom, ktorý stál pri považskej ceste už pred vpádom Tatárov. Je známy už od roku 1265. Vybudovali ho na strmom členitom skalnatom vrchu po ľavej strane Váhu a patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí. Hrad pomerne malých rozmerov je stavaný do skalnatého nerovného terénu. Prvá písomná správa o osídlení na území Hričovského Podhradia spadá do obdobia vlády Mateja Korvína. Hrad prechádzal z rúk do rúk a do sporov o jeho vlastníctvo sa zamiešali viacerí feudálni páni. Koncom 17. storočia ho poškodil blesk a odvtedy pustne. Vo vnútri areálu majú niektoré steny zachovanú pôvodnú omietku. Na jeho západnom svahu sa nachádza malá jaskyňa s najväčším náleziskom veľkomoravskej keramiky. Z hradu je pekný výhľad na vrch Roháč, Javorníky a na údolie Váhu.